Katarína Lábiková
Keď sú deti čiernobiele
"Hey white boy, white boy!", kričí chlapec vo veku môjho syna. Ten sa rozbehne k nemu na preliezky a o poobedňajší kľud mám postarané.
"Hey white boy, white boy!", kričí chlapec vo veku môjho syna. Ten sa rozbehne k nemu na preliezky a o poobedňajší kľud mám postarané.
Život v inej krajine, len preto, že je tam lepšia životná úroveň, predsa ešte nemusí byť lepší.
Veľa krát som rozmýšľala nad tým, ako sa asi cíti starý nevládny človek, odkázaný na pomoc druhých. Pochopila som viac až vtedy, keď som porodila svojho syna.
Dnes si Británia pripomenula dvojminútovým tichom obete vojny. Mňa to zastihlo v supermarkete.
Jupí, Halloween! Čas opilosti, divokých večierkov, falošnej krvi a ohňostrojov.
Poslali ma upratať byt Tónovi. Osemdesiatročný starec ma vždy obdaruje úsmevom, milým slovom ale predovšetkým inšpiráciou. Až sa hanbím postaviť sa vedľa neho a nazvať sa mladou.
Primitívni ľudia mi lezú na nervy. Najhoršie je, keď ma takí primitívci presvedčia o svojich kvalitách na úkor mojej povýšenosti.
Pracujem so starými ľuďmi už dosť dlho a naučila som sa túto prácu nielen milovať, ale aj nenávidieť.
Každý mi trepal o hlavu, ako si mám užívať, kým môžem. Že potom, keď príde rodina a zodpovednosť, už nebudem mať slobodu a môjmu užívaniu nastane koniec. Prišla rodina aj zodpovednosť a ja som pochopila, že ľudia kecali a za svojimi kecami zakrývali strach a zmysel pre zodpovednosť.
Po troch odmakaných rokoch v Anglicku mi už začalo liesť na nervy, že o všetky benefity, rôzne prídavky od štátu a iné finančné podpory žiadajú takmer všetci, len nie ja. Vybrala som sa teda na mestský úrad v Portsmouth a opýtala sa, či sa aj ja môžem zapísať do zoznamu čakateľov na kúpu mestského bytu v novopostavenej bytovke. Mesto totižto postavilo nejakých 8 nových bytoviek so super moderným vybavením, parkami a výhľadmi na more. Moje nadšenie bolo jednoznačne väčšie pri vstupe do úradu ako po vyjdení z neho.
Ani neviem ako, a je po sviatkoch. Teda ešte nový rok ostáva osláviť. Zbehlo to tak rýchlo, no Britom ešte sviatky stále znejú v ušiach. Dnes ráno som si k raňajkám zapla BBC ako skoro každý deň a v hlavnom spravodajstve práve hovorili o povianočnej ťažkej chvíli Britov.
Oškrabúvať zabité prasa z chlpov by sa aj mne hnusilo, nieto ešte Palinovi!, snažím sa vyhovoriť pred šéfkou. Cestopisný seriál o Slovensku vysielala BBC len nedávno, a my sme sa naň všetci nehorázne tešili. Veď Palina tu v Anglicku pozná každý a hlavne jeho zmysel pre pravdivé vyjadrenie skutočnosti. V tomto prípade sa však obľúbený cestovateľ príliš nesnažil.
Zapájať sa do domácich prác nebola nikdy moja najmilšia činnosť. Asi najhoršie som bola na tom s varením. Ja som vlastne nevedela uvariť takmer nič poriadne. Aj keď som sa často mame popod ruky tisla rovno do hrnca, po svadbe bol pre mňa stále husársky kúsok spraviť zátrepku. Keď sa dnes vraciam domov dvakrát do roka, varenie s mamou je kultúrny zážitok. Nijaká povinnosť. A varenie makových šúľancov, či pečenie jablčníka, znamená pre mňa, že SOM DOMA!
Najmladším obyvateľom nášho penziónu, kde pracujem už vyše roka, je šesťdesiatdva ročný Ron. Zvyčajne tu žijú ľudia nad osemdesiat, ale Rona tu priviedla vlastná nezodpovednosť - ťažký alkoholizmus. Tento liečený alkoholik nám však pripravil nádherného Valentína.
Máte radi poľské jedlo?, opýtal sa nás Turek v obchode s potravinami. Nie, Vianoce idú, trošku smutne a s iróniou v hlase som mu moju odpoveď spolu s drobnými vyložila na pult. Veru tak, sú tu Vianoce a nikto o tom nevie. Vlastne moja manažérka v práci to vie. Veď preto mám dnes špeciálne voľno.
Nenúkajte Angličanov oravskými korbáčikmi. Nezaslúžia si! Trepala som ich dvadsať hodín všetkými možnými dopravnými prostriedkami, celý čas sa bojac, či sa mi nepokazia. A nepokazili sa, to len Angličania majú divné chute. Či my?!
Päť ľudí sedí okolo stola a hrá bingo. So zápalom, potmehútskym úsmevom na tvári, s neskrývanou radosťou. Väčšina má už osemdesiatku za sebou. Každý z nich má však dôvod na smútok. Sú to ľudia odkázaní na moju starostlivosť. Dnes sa však neprišli sťažovať. Chceli vyhrať. Aj keď iba konzervu of steak and kidney pie.
Toľkokrát sa mi už stalo, že ma staručký človek, ktorý si posledné dni svojho života odratúva na prstoch jednej ruky, presvedčil o tom, že má viac životnej energie, než ja.